leisure time

Autor: Ondrej Vlček | 20.10.2012 o 21:31 | (upravené 20.10.2012 o 21:42) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  215x

Junovy podvecer sme sedeli pri Mare, odraz slnka mi hnusne drazdil oci. Popijali sme vinko,  asi daku Hradnu Pani a jedli nejake lacne cipsy. Nebolo to najvacsie pohodlie a Hradna Pani je hnus. Tak mi len napadlo sa cosi spytat. A tak som sa spytal ... Myslis si, ze existuje pravda, jednotna pravda, alebo nejaky jednotny hodnotovy system, ktory je nezavisly od konceptu jednolivca?


Ja nemam cas na taketo otazky. Pre mna je potrebne zit pre to, aby som nachadzal uspokojenie, jednoducho si chcem uzivat zivot. Kolko casu a penazi sa zbytocne mina na prazdne reci intelektualov a aj tak svet sa nemeni.

No ale preco si mi odpovedal? A preco sa ludia vlastne rozpravaju? Ak nie je pravda, dialog nema zmysel. Ved predsa pri dialogu je predpoklad to, ze ja mam pravdu alebo ty mas pravdu ci nie? Ak by nebola pravda pre co by sa ludia rozpravali? Co je vlastne pre teba statie? Chcel by si aby ked sa s tebou niekto rozprava zakoncil rozhovor napriklad “to je tvoj nazor”? A aj keby sa tak skoncil, pre danu situaciu, nezda sa ti, ze podsatou dialogu je prave to ze obidvaja predpokladaju, ze pravda je jedna a spolocnou diskusiou k nej mozu dospiet?

No zda sa, ze mas pravdu. Lebo by to potom boli len dva monology ktore sa vyvyjaju spolocne, ale k nicomu nevedu. A nie len to, bolo by to akoby sa jeden clovek rozpraval s druhym a jeho slovam a nazorom by nedaval ziadny vyznam. To je dost hnusne. A potom zase nechat niekoho kto sa chce rozpravat len tak akooby bol on hlupak nehodny rozhovoru tiez nie je pekne. ...

To je pravda, ale ja si myslim, ze sa da ist este dalej. Nebol by tento svet hnusny, keby to, co rozhovor predpoklada neexistovalo?

Co tym myslis?

No napriklad ak poviem, ze toto tu je take a take, povazujem to za pravdu. Ci nie?

Ale to nemusi este znamenat, ze je to pravda aj pre niekoho druheho.

Myslim, ze potom by si svet rozdellil na xy realit, ktore  zodpovedaju konceptu urcitej osoby a to sa mi zda dost desive. Mozno nie vzdy je pravda ultimatna, ale potom musime rozlisovat medzi istymi urovnami pravdy . Neviem, tak napriklad nacista povie niekomu,  ze je clovek menej ako on sam. Kto by potom rozhodol o tom, ktore z ich tvrdeni je pravdive. Predpokladal by si akusi vyssiu realitu, ktora by tento spor rozsudila. Teda je nevyhnutne prijat to, ze nejake toto tu, ci uz je to objekt, problem alebo cosi ine, ma iste riesenie a istu definiciu, ktora je nemenna vzhaldom k tomu, co si kto o tom mysli.... A nakoniec este jedna vec mi zisla na um, preco niektore zakony kritizujeme a preco niektore povazujeme za pravdive?

No asi to bude o tom, ci su odvodene z principu, ze moja sloboda konci tam kde zacina sloboda ineho, alebo z toho ze nieco jednoducho “tak” je.

Ale preco by to malo byt tak a nie naopak? Pri empirickej vede je to celkom jednoduche, ale ked zacnes hovorit o cloveku, krase, pravde, Bohu, akoby to nebolo az take jasne. A potom, tvoje stanovisko, ze sloboda jedneho konci slobodou druheho predpoklada cosi viac. Musi byt predsa nieco co nas robi rovnymi, inak tento princip nema zmysel a je to len prazdna konvencia.

Mam vsak pocit, ze teraz rozdelujes svet na to, co sa nam zda alebo co jednoducho zazivame a cosi co je akoby idelane. Mne sa to zda zvlastne. ... Ale na druhej strane, to dava zmysel. Ak by som vlastne nepredpokladal pravdu, tak potom by mi bolo jedno ci sedim a ci stojim, ci kracam alebo citam  a tak dalej, ved by som ani nevedel ze toto tu je citanie a tamto je kreslenie, ze toto je clovek a tamto je zviera.

Vravel si ze hladas stastie ci nie? Taketo otazky su pre teba len strata casu, ale ak nie je pravda, ako potom vies co je vlastne stastie. Ked som bol maly, chcel som bycikel. Pracoval som kade tade a kupil som si polozjazdovy bycikel. Kym som ho nemal, tak to bolo pre mna atraktivne, ale ked som ho uz mal, aj ked som jazdil na nom, nebolo to az take uzasne. I ked rad to robim aj teraz. A potom som si akosi uvedomil, ze najvacsim stastim by bolo vediet co je naozajstne stastie, ktore nema koniec. Lenze na to by som potreboval vediet aspon dve veci. Kto som a co je najlepsie pre cloveka.

To by si ale predpokladal, ze nase rozhodnutia musia byt dostatocne usporiadane podla niecoho, co sme este neprediskutovali.

Nie nevyhnutne, podla mna sa to da dako vypestovat. Mozno cnostny clovek dokaze uz akoby zo zvyku odhadnovat a vycitit co je pravda. A asi to ma kazdy v sebe, len sucastne trendy nas akosi oblbuju. A vlastne potom aj stat, ktory sa sklada z nas by mal tiez nejako fungovat. ….Dokonca ani nemam pocit, ze by sa ktosi verejne tymto zaoberal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?