Konzum

Autor: Ondrej Vlček | 18.8.2011 o 10:47 | (upravené 18.8.2011 o 11:07) Karma článku: 3,16 | Prečítané:  742x

  Pri pobehovaní po Slovensku zakúšam skutočnú krízu a kolaps záujmu o kultúru a kultivovanosť. Niekedy sa pýtam a zrejme aj iní sa pýtajú, či je potrebné vôbec vytvárať  kritiku a reflexiu o duchovnom stave istej spoločnosti. Vždy sa to za potrebné považovalo, v časoch útlaku ešte viac. Avšak potreba stávania sa optimálnym členom spoločnosti s kvalitným zárobkom a solídnym spoločenským postavením redukuje priestor pre sebakultiváciu. Pokúšam sa naplno si uvedomiť, že konzum, inak označený ako diktát absencie hodnoty slova, pojmu, znaku či sústredeného vnímania okolia ... redukuje ľudskú osobnosť.  

Pokus o vytvorenie liberálneho štátu stroskotal. Musel stroskotať z jednoduchého dôvodu. Sloboda predpokladá kvalitný hodnotový základ, inak sa mení v svojvôľu. Kto nemá hodnoty, vie rešpektovať každého, ale to nie je rešpekt v pravom zmysle slova, to je postupný rozklad spoločnosti, návrat k individualizmu, strata pocitu spoločnej zodpovednosti za krajinu ... Slobodný štát nevie tvoriť a vštepovať hodnoty, pretože by sa zmenil spôsob jeho existencie a už by nebol slobodným. Predpokladá teda snahu občanov a ich zástupcov o sústavné hľadanie pravých hodnôt, krásy, morálky ... o neustálu reflexiu nad duchovnou úrovňou danej spoločnosti a seba samého. Kultúrnosť sa však netvorí nevedomosťou, odstraňovaním hodnôt, prípadne šialeným konzervativizmom, teda prvkami, ktoré sú u nás až okato prítomné. Kultúrnym sa človek stáva, keď neustále prehodnocuje a kritizuje svoje hodnoty a snaží sa prenikať k ich hlbšiemu základu. V rámci štátu túto úlohu zastávajú intelektuáli, kritici, literáti ... Avšak dnešná doba sa až priveľmi podobá Kirkegaardovmu príbehu o klaunovi a horiacej dedine.

Ten príbeh je celkom prostý. V kočovnom cirkuse vypukol požiar. Jeden klaun odtiaľ beží do najbližšej dediny po pomoc. Avšak obyvatelia to vnímajú len ako kvalitnú upútavku, snahu o zarobenie peňazí. A čím viac je klaun zúfalý, čím viac si uvedomuje, že požiar prejde aj k dedine, snaží sa ešte viac vystríhať ľudí a stáva sa autentickejším. Ľudia sa stále smejú a oceňujú kvalitu jeho hereckého umenia, až nakoniec zhorí dedina aj cirkus do tla.

Tradičný kresťan žije v predstave, že to pre neho nie je potrebné, že nemá potrebu skúmať, hľadať, prehlbovať. Je ako dedinčan a akékoľvek pobádanie k hľbavosti pokladá za zbytočné a smiešne. Má svoje hodnoty, ktoré uznáva, a tak je tu sklon cítiť sa niekedy trošku viac ako „tí druhí“. Avšak kresťanstvo už nie je na „trhu“ samo. Je tu množstvo iných duchovien, etík, étosov. Vieme však jednoducho a podstatne odpovedať na otázky hĺbavejších ľudí, či mládeže, ktorá sa pohybuje v čoraz viac pluralitnej spoločnosti? Často sa argumentuje naučenými frázami, prípadne sa mnohé otázky ani radšej nekladú. Výsledok je prostý. Tradícia a zjavenie sa čím ďalej, tým viac považujú za akýsi mýtus a teda aj hodnoty, ktoré je možné zdôvodniť celkom jednoducho a logicky alebo len ukázať na vlastnom živote sú považované za bájky. Chýba nám objektívny duch. Človek, o ktorom povieme, že je osobnosťou so všeobecným poznaním a toleranciou.

Tradičný človek sa nezaujíma o kultúru a jej život, pretože to vníma ako čosi nepotrebné. Má svoje zakonzervované hodnoty, ak bolo čo konzervovať, ktoré sú väčšinou prudko obmedzené a obmedzujú aj jeho. Pri komunikácií vzbudzujú pohoršenie, provokáciu a predsudky k hodnotám. Mladý konzument naopak, nechápe čítanie kníh, návštevu galérie, divadla ... pretože nebol k tomu vedený. Vytvára úzke skupiny ľudí, partie, ktoré majú rovnaké alebo podobné chápanie sveta, teórie poznania. Tieto však môžu byť scestné, ale jemu to stačí. Nemá mu kto poukázať na to, že je možné sa presiahnuť. Má strach vycestovať a pochopiť, že človek zo svojej podstaty potrebuje smerovať k najvyššiemu dobru a k najvyššiemu ideálu, má strach z potreby vlastnej zmeny, z objektivizácie, z toho, že bude schopný prijímať to, čo jeho partia vnímať nedokáže.

Tá redukcia pravdepodobne spočíva v tom, že dnes má každý to svoje a teda sa stráca jednota. Jednota nie je slepé nasledovanie alebo stádovitosť. Jednota je spoločenstvo. Je to stav rozumného uznania spoločného hodnotového systému. Tento systém sa však nemôže budovať od trendov konzumu k človeku, ale je potrebné vychádzať od človeka k hodnotám. Je potrebné vracať slovám hodnotu a človeku nespokojnosť s duchovnou malosťou a obmedzenosťou. Je potrebné neustále myslieť aspoň na to, že morálny vzťah k sebe musí byť objektívny. Konať teda tak, ako chcem aby konali všetci. Azda nechceme aby vymrela kvalitná hudba, literatúra, film, výtvarné umenie, či pravé smerom k dobru otvorené hodnoty ... Ak zanikne naša jednotnosť a kultúrny rozmach, prevalcujú nás iné kultúrne systémy, ktoré sú jednotnejšie a menej konzumné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?