Každý deň mi ukazuje, že Justícia je akurát u sochára v ateliéri ukrytá v mramore. Jediné čo z nej vidno je jej hlava zo zaviazanými očami. Problém je aj v tom, že kým sa niektorí zodpovední ľudia snažia jej podobizeň dotvoriť, aby bolo zrejmé, že zakryté oči symbolizujú objektivitu, väčšina im v tom bráni. Nemyslím tým spravodlivosť, ktorá by bola uplatňovaná kdesi v politike, myslím tú osobnú spravodlivosť a túžbu po poznaní pravdy u každého jednotlivca. Napríklad mnohí vnímajú pokutu len ako príplatok za nadštandardné služby. Ľudia sa sťažujú, že mládež je nevychovaná, a je to pravda, je bežné že ma hocktoré dieťa pošle do pi*e. Je bežné a normálne to, že slovenský vysokoškolák nevie odkiaľ a kto bol Warhol, Strauss, Martinček, Martinčeková, Jurkovič, Šulík, Gál ... Je normálne to, že staršiemu človeku neuvoľníme miesto v prostriedkoch hromadnej dopravy. Je ešte veľa vecí, ktoré sa nám dnes zdajú normálne. Meradlom kvality človeka nie je to, akou je veľkou osobnosťou, aký má rozhľad a ako sa správa v každodenných situáciách, ale to aký je zábavný, aký má finančný príjem a samozrejme to, či náhodou nemá pevné morálne zásady, čo sa dnes považuje za spiatočníctvo. Je toto normálne?
Dokedy nás bude baviť mlčať k tomu, že na vysokoškolských internátoch, v priestoroch, kde vraj vyrastá budúca slovenská inteligencia sa poväčšine nedeje nič iné ako úvod do alkoholizmu a úvod do sexuálnej neviazanosti oceneného búrlivým potleskom vzrastajúcim spolu s primitivizmom? Budeme azda čakať na Godota? Bohužiaľ nepríde pretože „Got is tot", pre Slovensko určite a každý uvedomelejší študent odtiaľto radšej vypadne, pretože na čo by tu ostával, keď hlavne intelektuálna práca a veda, bez ktorej sa nikam nepohneme tu nie je docenená? Kto si dnes pozrie kvalitný film, prečíta knihu alebo zájde do galérie. Z čoho rastie náš duch? Aha, ja viem z Nového Času. Ospravedlňujem sa, že nedoceňujem takéto kvalitné periodiká. Pripomenie mi niekto nejaký kvalitný slovenský film, knihu, skupinu, filozofa, ktorý by sa dnes presadil viditeľným spôsobom aj v zahraničí? Asi ich je málo, ak vôbec, pretože nemajú podporu od svojich.
Je pre mňa záhadou, akým spôsobom sa chceme mať lepšie v rámci spoločnosti, keď je každý z nás individualista. Nájde sa človek, ktorý vysloví svoju myšlienku a môže byť dobrá, ale nájdu sa ľudia, ktorí by s ním do toho išli? Prečo nám nevadí to, že vysokoškolské štúdium nie je spoplatnené, aby sa zamedzilo zneužívaniu systému? Takýchto otázok je mnoho. Nechceli sme niekedy náhodou bojovať proti neslobode, nespravodlivosti, nepravdivému podávaniu informácií, nedocenenej práci, ...? Myslím, že divadlo Nežná veľmi dobre vystihuje dnešnú situáciu, pretože mnohé z prejavov, ktoré sa čítali v novembri ´89 sa dajú uplatniť aj dnes akurát, že totalita nie je z vonka, ale z vnútra. Totalita toho, že JA si chcem užiť každý deň.