popoludnie s Nikolajom

Autor: Ondrej Vlček | 27.1.2011 o 18:23 | (upravené 27.1.2011 o 23:22) Karma článku: 1,85 | Prečítané:  362x

„Človek prešiel Hamletom a Faustom, Nietzschem a Dostojevským, humanizmom, romantizmom a revolucionizmom, novovekou filozofiou a vedou a nič z toho sa nedá vymazať." (1) Všetky predošlé idey, sa do človeka nahrnuli, zmenili ho a dali mu možnosť väčšej slobody. Slobody od čisto osobného chápania pojmov  a možnosť pochopenia ich všeobecnej platnosti. Avšak na prelome storočí človek odmietol túto ponuku. Kubisti postrehli, že už máme v sebe toľko pohľadov, že človek je už zväčša komponovaný zvonky, presne tak, ako to robil Picasso. Človek radšej prijal nutnosť a strach, pochopil, že už nemá nádej na slobodou tak si vytvoril vlastnú interpretáciu pojmu sloboda, ktorá je vlastne glorifikáciou egocentrizmu.

N. A. Berďájev v roku 1934N. A. Berďájev v roku 1934

Už neexistuje jedna pravda a ak áno, tak je nepoznateľná a ak je poznateľná, tak je to moje nahliadanie pravdy a tým pádom si môžem robiť čo chcem. Človek svojou neschopnosťou užívať to, čo vytvoril sa dopracoval k alkoholizmu, žiadostivosti, stresu, k ničote. Virtuálne vzťahy, dokazovanie si priateľstva skrze sociálne siete a celkovo mediálna realita spôsobujú, že človek súcití s hladujúcimi, ale v jedálni neváha vyhodiť jedlo,  je proti znečisťovaniu životného prostredia a výrubu lesov, ale nehodlá recyklovať odpad, bojuje za práva zvierat a túlavých psov, ale neváha interrupciou vraždiť človeka. Homo homini lupus. Človek sa stal povrchný, neuvedomuje si, že ak by mu  nejaká Teodora alebo horoskop povedali aj úplnú skutočnosť, vždy pôjde proti sebe, lebo úplne stratí svoju slobodu. Vie čo sa má stať, a tak sa tomu podriadi. Verí v boha, ale nemá potrebu nijakého spoločenstva alebo cirkvi, lebo jeho boh je len jeho produkt.  „Náboženský synkretizmus je veľmi ľahký pre toho, kto neuznáva nijakú pravdu" (1), je sám sebe normou i keď rešpektovanie je určite potrebné.

Práve toto je človek, ktorý má veľkú nádej a veľký potenciál v sebe, „pretože utrpenie pominie, ale spomienka naň nikdy." (1) Jeho skúsenosť je tak silná, že pravú slobodu bude schopný doceniť omnoho viac. Kto žije v slobode od narodenia, zväčša ju stratí, stane sa tradičný, alebo bude musieť prekonať hlboké noci a možno nie , ale ten druhý prípad má veľký nábeh na to aby sa stal človekom, ktorý bude rozumieť „milovaniu a bude môcť robiť čo chce." (2) Pochopí, že prikázania sú najprv ochranou a potom pozvaním k pátraniu po zmysle života, ktorý je už očistený od zištnosti. „Boh je totižto duch. A duch je aktivita. Duch je sloboda. Podstata ducha nemá nič spoločné s pasivitou a nutnosťou." (1) Takýto človek už nekoná dobro pre to aby bol spasený, ale preto lebo si uvedomil že mu bol daný dar tvorivej slobody, milosť, vďaka ktorej je možné s dobrom a porozumením zájsť do tých najväčších paradoxov skrášľovania sveta. Sloboda  bola človeku daná, niekedy ju stratí, ale predsa vďaka slobode je možné vyjavovať krásno a Dostojevský povedal, že krása spasí svet.

 

1. Berďájev, Nikolaj A. Filozofia slobodného ducha.

2. Sv. Augustín. Komentár k listom sv. Jána.

 


 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Pred Zalom opustili Smer viacerí zakladatelia

Europoslanec Boris Zala zo Smeru požiadal o prerušenie členstva. V strane sú z neho sklamaní a vyťahujú jeho plat v Bruseli.

TECH

Europa má obrovské gejzíry. Život môžeme hľadať bez vŕtania

Vedci pozorovali možné vodné gejzíry.

TECH

Veterinári: Nekupujte mopslíkov a buldočkov, trpia stále viac

Rozsiahle kríženie zväčšuje zdravotné ťažkosti.


Už ste čítali?