90 rokov jednej knihy

Autor: Ondrej Vlček | 24.1.2011 o 22:23 | (upravené 26.1.2011 o 9:25) Karma článku: 3,45 | Prečítané:  616x

Dejepis býva niekedy definovaný aj ako veda, vďaka ktorej sa môžeme poučiť o chybách minulosti a v budúcnosti sa im vyhnúť. Táto definícia sa mi zdá celkom rozumná i keď neúplná, ale predsa len má niečo do seba. Nedávno sa aj mne stalo, že som trošku pouvažoval o dnešku v spektre blízkej minulosti.

 

 

Koncom zimného semestra asi tak okolo polnoci ma na Svoradove pozval na čaj jeden o rok starší chlapec a popri debatovaní a usrkovaní z neosladeného čaju, mi ukázal jeden exemplár učebnice náboženstva pre gymnazistov z roku 1921. Bol som celkom uchvátený formálnou ale najmä obsahovou stránkou tejto knihy. Nebolo tam niečo také, že toto musíš a toto nesmieš, ale skrátka tam boli napríklad uvedené niektoré filozofické cesty k Bohu a človek sa rozhodoval sám a slobodne. Nie je predsa aj vhodné racionálne skúmať svoju vieru do intelektuálnej miery a hĺbky veriaceho? Sám seba som sa po odchode pýtal či študenti tej doby boli na vyššej úrovni alebo naopak, je to len akási prestížna forma, ktorá bola vtedy hraná a zachovala sa nám dodnes? To je otázka pre historikov, ale predsa len som si uvedomil, že tam boli napísané veci, ktoré dnešným gymnazistom určite nič nehovoria.

 

Takéto svedectvo zanechala minulosť mne, skrátka sa mi akosi javí, že čím viacej sa náš empirický konštrukt hýbe a vskutku nám pomáha v úctyhodne širokom spektre potrieb, my sa stávame hlúpejší a aj lenivejší. Zaujímavosťou je, že taký priemerný študent vlastne ani nepozná mená ako Miroslav Kusý, T. G. Masaryk, M. Martinček prípadne jeho manželku. Už úplným gólom je keď veriaci a praktizujúci kresťania nevedia kto bol Pavol Strauss, teda nevedia to ani v mieste jeho pôsobenia a bydliska.

 

Veľmi zaujímavý fenomén, ktorý aj naďalej vnímam sú silné sympatie s totalitnými režimami. Netreba ani chodiť ďaleko po nejakú štatistiku, mne ako štatistika poslúžila známa česká online stratégia Webgame. Je to klasická ťahovka, kde sa jednotlivec stará o svoj štátik, ale čo je zaujímavé, tak pre tzv. pokrok Anti-OSN , ktorý zabezpečuje pokroky ako fašizmus alebo svätá vojna sa rozhoduje väčšina, napríklad v tomto hernom období to bolo v pomere2:3. Iste je to len hra, ale prečo máme pocit , že s totalitou a vojnou to dotiahneme ďalej? Rozumiem tomu, že niekto si to ozaj dá len pre zmenu, ale myslím, že je v tej skupine aj dosť ľudí, ktorý si ozaj myslia, že diktátorstvo a potlačovanie ľudských práv je perspektívnejšie. Azda mladí zabúdajú na to, čo sa tu dialo?

 

Pred pár mesiacmi som prijal birmovku a teda som sa zúčastňoval aj prípravy. Kde tu sme sa s mladými porozprávali o tom, ako v škole, čo sa im páči a  čo nie, pomerne často som sa stretol s názormi, že predmety ako NOS, literatúra a dejepis by mali byť zrušené a do popredia by sa mali dostávať matematika, fyzika prípadne ekonomika, aby sme sa vedeli kvalitne zabezpečiť do budúcna a byť prospešný pre spoločnosť. Toto sa mi už javí ako kameň úrazu, je prirodzené, že každý máme to svoje, čo nás baví, ale pre akú spoločnosť chceme byť prospešný, keď nerozumieme aktuálnej filozofii, ktorou sa riadi a nemáme aspoň základný prehľad o tom, z čoho vychádza po stránke dejinnej ale aj po stránke vývoja duše človeka, o ktorej verne podáva správy napríklad aj literatúra? Nepýta sa predsa len človek aj po zmysle svojej existencie prípadne netúži po krásne, ktoré je z časti aj v umení?

 

Faktom je to, že v Slovenskej republike  je rozvodovosť okolo 50% a teda je pochopiteľné, že deťom nemá tak úplne kto vštepovať prirodzené hodnoty. No celkom skepticky uvažujem o tom, kam to bude viesť a hlavne či má zmysel si takéto veci všímať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?